——– z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliča, Vladimírska a Kumánska všetkým veriacim v Krista blaho v ich Spasiteľovi.

Podľa kráľovského rozhodnutia za každú vernosť má byť udelená vynáhrada.

(Dáva sa) na vedomie všetkým prítomným aj budúcim, že touto vynáhradou bude pôda————- ————— ———- ————– ————–, ktorí verne slúžia v zbraniach alebo za zásluhy, za veľkú usilovnosť. Teda by som ráčil dať do užívania určitú pôdu, ktorá je mojou dedičnou pôdou. Či azda by som nemal vynahradiť odvahu verných podľa zásluhy? ————— ————————- do dedičstva aj pre následníkov (dedičov) spomínanú pôdu postačujúcu na používanie ——– ————- ————– z pôdy našich predchodcov, ktorá leží medzi dvoma potokmi nazývanými Jazernica. Obsahujúcu dedičnú pôdu ————- ————–. Ako nás informoval náš verný —————– ——————– ——————- dali sme a venovali sme pre našich verných ———-, aby podľa dedičného práva vlastnili z našej milosti a priazne. ————–podľa tohto poriadku sú oddelené južným smerom medzou D……, potom medzou P……a nakoniec medzou Alberta.

Z východnej strany dedičnej pôdy leží———————- ——————–A tak končia jej hranice.

Aby tento náš dar a naše venovanie nadobudlo platnosť na trvalú stálosť zaopatrili sme tento list našou pečaťou.

Dané rukou nášho svedomitého vicekancelára na našom dvore, ——– ———– Alberta.

V roku Pána 1560, avšak v 34. roku nášho kraľovania.