Stručná história rodu Kevický
Prvá zmienka o rode Kevický sa dá pokladať z roku 1256. V zachovanej listine o donácii z tohto roku sa hovorí o veľkom majetku Vidovi. Na jeho území vzniklo viacero turčianskych obcí, pomenovaných podľa Vidových synov : Bodo-Bodorová, Paraska-Paraštiná, Kevin-Kevice. Niektoré pramene uvádzajú miesto syna Kevin aj meno Kevo, ktorého spolu zo synmi Jánom a Dominikom zaznamenali listiny z roku 1334 a 1344. S Kevicami ako obcou sa po prvý raz stretávame roku 1385 a ako pôvodné a hlavné sídlo sa stalo aj ich prídomkom. Po mene poznáme aj niektorých neskorších potomkov a zakladateľov rodu. Vo verejnej funkcii pôsobil až Ján. V rokoch 1576-1589 sa spomína ako podžupan Turčianskej stolice.
Už v 15. storočí sa medzi Kevickovcami zjavuje samostatná kyseľovská vetva. V 17. storočí je založená ďalšia línia chrevadovská a ku koncu storočia aj vetva štefanovská a ďurovská. Najviac členov z rokov 1576-1839 eviduje I.Nagy. Ucelená genealogická tabuľka , ktorá by nás bližšie oboznamovala s rodom Kevickovcov, nie je zatiaľ známa.
Niektorí členovia v čas opustili Turiec. Už v prvej polovici 17. storočia žili v Šariši a v Above. Za zmienku stojí Ján Kevický, ktorý bol v roku 1646 košickým hlavným sudcom a mestským radcom. Bol určite veľmi aktívny , keď sa s ním zaoberal aj uhorský snem. Snem v roku 1647 článkom 82 poveril palatína, aby pokarhal Jána Kevického za priestupky, ktoré nie sú však v zákone upresnené. V 18. storočí sa ďalší členovia rodu nachádzali v Komárňanskej, Liptovskej , Hontianskej, Spišskej a Gemerskej stolici. Od 19.storočia žili aj v piešťanskej a Hevešskej stolici.
Prvé písomné zmienky o erbe Kevických sú z roku 1629 v listine od Františka II, kde sa potvrdzujú výsady pre Jána a jeho bratom Martinovi a Melchiorovi. Erby sa spomínajú vo viacerých prevedeniach. Avšak dominantou na všetkých erboch Kevických je rytier respektívne husár. Je to pravdepodobne vyobrazenie Kevického, ktorý sa vyznamenal v protitureckom odboji pri Segedíne. Na erbe zachovanom vo Veľkom Čepčíne je vyobrazená na šabli hlava vysoko postaveného Turka , ktorému ju zoťal Kevický. Za tento bojový úspech dostal povýšenie do stavu „zeman “.
V súčasnosti stále najviac príslušníkov rodu Kevických žije v Turci, aj keď v kolíske svojho pôvodu Keviciach žije momentálne rodina Richarda Kevického a to priamo v kúrií Kevických. Najviac Kevických je azda v dedine Veľký Čepčín kde žije 6 rodín s týmto menom. Do tejto obce sa koncom 19. storočia presťahoval z 5 km vzdialených Kevíc Baltazár Gábor Kevický, ktorý mal snahu o spísanie genealogickej tabuľky, zomrel v roku 1991 a zanechal rozpracovanú kroniku Kevických . Čiastočne genealogickú tabuľku rozpracoval László Keviczký z Budapešti. Ďalšie historické písomné podklady priamo z obce Kevic vlastní Imrich Kevický.
Ak sa nájde ďalší nadšenec z rodu Kevický, ktorý by spísal rodokmeň svojej známej vetvy snáď by sa dala poskladať celistvá genealogická tabuľka.
Toto je najstarší podklad pre erb rodu Kevických:
Z histórie nášho rodu uverejňujem Listinu Ferdinanda II. s jej čiastočným prekladom, listina je písaná na psej koži a uložená je v Kremnickom archíve. ( Dekrét Ferdinanda II. )
Od Libora Kevického mám k dispozícií aj listinu z roku 1560 s čiastočným prekladom.
Listina z roku 1560 zväčšená vo formáte „jpg“
