Dekrét Kevického rodu

 

My, Ferdinand II, z Božej láskavosti rímsky imperátor, kráľ Uhorska, Čiech, Dalmácie…atď., tebe, nášmu vznešenému a vernému Jánovi Keveházymu, čiže Kevickému, notárovi nášho verného, milovaného a osvieteného grófa Melchiora A. de Betlen, sudcu našej kráľovskej kúrie v Uhorsku, pozdrav a vďaka.

Tomu, ktorý nezakladá skutočné šťastie na bohatstve a rozkošiach, na pohodlnom živote, o ktorý sa ľud tak tvrdošijne usiluje, ale na dobrých skutkoch a dôkazoch odvahy, čo vďačné potomstvo obdivuje s veľkou úctou. Lebo tieto záslužné činy, ktoré vykonali mužovia dobrej povesti, aj pre potomkov sú príkladom, aby napodobňovali ich kroky., atď…

Ukázali cestu veľkej slávy, ktorú dosiahli, a stalo sa, že aj mladí potomkovia budú chcieť nasledovať chválu a povesť predkov, budú hľadieť na ich dobré skutky a životný vzor.

Tí, ktorí sú pre niekoho príkladom vynikajúcej vznešenosti, prispievajú k lepšiemu pokoleniu a sú nielen potomkami rodu, ale aj potomkami veľkej slávy, ktorá sa dosahuje dobrými skutkami. Ukázali cestu, aby aj mladí potomkovia túžili po chvále a dobrej povesti predkov, pozerali na ich skutky a podľa ich životného príkladu sa prispôsobovali v živote, aby tak dosiahli šťastie. Preto podľa chvályhodnej viery istých našich veriacich usudzujeme, že ty, Ján Keveházy, čiže Kevický, si mal takých vážených predkov, ktorým naši predchodcovia, rímski vladári a uhorskí králi, sa snažili prejaviť vďaku a láskavosť. Tvoj pradedo Bernard Keveházy za vlády šťastného a svätého panovníka Ferdinanda I.,… bol kapitánom vojakov, v rôznych vojnových výpravách preukázal vernosť voči svojmu zákonitému kráľovi a panovníkovi, na potvrdenie tejto stálej vernosti obetoval sa v otvorenom boji s večnými nepriateľmi kresťanského mena, s Turkami, pri Segedíne. Tvoj pradedo Ján v tých nebezpečných časoch, keď sa kráľovstvo zmietalo v rôznych rozbrojoch, a Turci pustošili niektoré časti kráľovstva, bol v Turčianskej župe a tam počas 30 rokov bol čiastočne notárom a čiastočne zastupoval grófa…Aj Ty, Ján Kevický, si chcel kráčať v ich šľapajách vzdelávaním sa v rôznych disciplínach, nakoniec si robil notára v paláci spomínaného grófa Melchiora ….. a verne a svedomite si vykonával zverené úlohy. Pre tvoju neustálu snahu o takýto chvályhodný úmysel dostal si povzbudenie aj od Nás, popredné znaky (insígnie) tvojho šľachtického stavu: vojenský štít červenej farby, uprostred zeleného poľa prikrývka, na ktorej stojí muž vo vojenskom brnení, ľavú ruku opiera o bok, v pravej sa trblieta kopija…; hore vpravo a dole vľavo akoby žiarili červenkasto zlaté hviezdy…a ďalšia výzdoba….Dole je napísané: Tebe, Ján Kevický, a cez teba aj tvojim bratom, Martinovi a Melchiorovi Kevickému, všetkým vašim dedičom a potomkom obidvoch pohlaví opäť udeľujeme a potvrdzujeme. Rozhodli sme sa podľa nášho vedomia a uváženia uznať, že Ty a Tvoji spomínaní bratia a všetci dediči a potomkovia obidvoch pohlaví tie isté prostriedky či insígnie šľachtického stavu a môžu používať šľachtický titul všade, v bojoch, v skutočných i zábavných bitkách a zápasoch, v rytierskych hrách, v dueloch,… a vo všetkých činnostiach, aj vojenských cvičeniach, a zaiste aj na pečatiach, plachtách, gobelínoch, prikrývkach, prsteňoch, zástavách, vázach, domoch a hroboch, vo všeobecnosti na akýchkoľvek veciach a podujatiach, opäť chceme, aby týmto (titulom) vás a vašich všetkých dedičov a potomkov obidvoch pohlaví všetci z ktoréhokoľvek národa, stavu, hodnosti, postavenia,… boli ozdobení šľachtickým titulom, boli menovaní, považovaní a počítaní (za šľachtičov) a nariaďujeme im, aby ich nosili, prinášali, obliekali si, a okrem toho, aby používali všetky aj osobitné pocty, stupne, privilégiá, slobody, práva a oslobodenia od poplatkov, ako ostatní, narodení do štyroch pokolení z otcovej alebo matkinej strany, v našom kráľovstve i v podriadených krajinách, podľa práva alebo podľa zvyku ako šľachtici, aj budú užívať a tešiť sa všade, na každom mieste a krajine, … aby po všetky časy mohli užívať a tešiť sa aj všetci vaši dediči a potomkovia obidvoch pohlaví. Opäť potvrdzujeme, vyhlasujeme, udeľujeme platnosť tohto spisu. Na pamiatku a na trvalú platnosť na tento náš list dávame našu súkromnú pečať, ktorú používame ako kráľ Uhorska, a udeľujeme a potvrdzujeme Tebe, Ján Keveházy, čiže Kevický, a Tvojim spomínaným bratom Martinovi a Melchiorovi, všetkým vašim dedičom a potomkom obidvoch pohlaví.

Dané rukou nášho verného a milovaného dôstojného Štefana Sennyeja z Kis Sennyeja, vesprimského biskupa,… a tiež nášho kancelára nášho kráľovského dvora vo Viedni 1.6.1629. v desiatom roku nášho panovania v Ríme, v 11. roku v Uhorsku a ďalších krajinách, v Čechách v 12. roku.

Mená najdôstojnejších a ctihodných otcov, biskupov….a ostatných ctihodností žúp nášho Uhorska.

 

Ferdinand                                                                Štefan Sennyej

vesprémsky biskup

Laurentius Ferenczssy

Rodokmeň Kevických

= Ján – Ján, Martin, Melchior – Jozef (otec ôsmich synov)

Bernard

= Juraj – Jób – Juraj – Juraj

– Melchior – Ján – Mikuláš – Melchior

– Ján

– Adam